VÝROBA ASFALTOVÝCH ZMESÍ ZA POSLEDNÉ TRI ROKY V EURÓPE, USA A JAPONSKU

Ing. Pavol Kundrát - Slovenská asociácia pre asfaltové vozovky

Slovenská asociácia pre asfaltové vozovky (SAAV) začínala svoju činnosť v roku 1995 ako pridružený člen európskej asociácie pre asfaltové vozovky (EAPA) a od roku 1997 pôsobí ako riadny člen EAPA. Združuje 18 členov a to 14 firiem - výrobcov asfaltových zmesí a asfaltových úprav, ďalej Slovnaft-VÚRUP, VUIS-Cesty, OMV Slovensko a STU-Stavebnú fakultu-KDS.

Jednou z činností SAAV je štatistické sledovanie výroby asfaltových zmesí, do ktorého sme zapojení od roku 1999. Z histórie EAPA uvediem aspoň kongresy, ktoré sa uskutočnili v roku 1996 v Štrasburgu, v roku 2000 v Barcelone a tretí kongres bude v máji 2004 vo Viedni.

Z kongresových materiálov Eurasphalt a Eurobitume "Barcelona 2000" vyplýva, že vo svete prebieha obrovský rozvoj vo všetkých oblastiach používania horúcich asfaltových zmesí, včítane maximálneho zhodnotenia materiálov zo starých asfaltových vozoviek s plným využitím asfaltového spojiva.

Zo správy EAPA (Európska asociácia pre asfaltové vozovky), ktorá bola predložená na porade riaditeľov národných asociácií v roku 2001 v Breukelene (Holandsko) vyplýva, že spomínaný rozvoj neobišiel ani otázku bezpečnosti a ochrany zdravia asfaltérov. V správe Dr. Boffeta zo Svetovej zdravotníckej organizácie sa konštatuje, že chorobnosť asfaltérov neprekračuje chorobnosti iných profesií v stavebníctve a že asfalty ani asfaltové zmesi nie sú karcinogénne. Zdravotný prieskum však pokračuje ďalej, lebo odborná nemecká komisia MAK zistila, že výpary, resp. dym z horúceho asfaltu a horúcich asfaltových zmesí obsahuje stopy karcinogénu. Napriek tomu chorobnosť asfaltérov nie je zvýšená. Definitívne výsledky zdravotného prieskumu budú predložené EAPA a národným asociáciam.

Z materiálov "Barcelona 2000" tiež vyplýva, že medzi európskou či svetovou špičkou a medzi stavom v oblasti výroby a spracovania asfaltových zmesí v Čechách existuje významný rozdiel. Dovolím si vysloviť názor, že tento nepriaznivý stav sa vzťahuje aj na Slovensko. Vývoj a technický rozvoj tak v Čechách ako aj na Slovensku ovplyvňujú nízke štátne prostriedky, ale najmä nedostatok financií pre stavbu a údržbu asfaltových vozoviek. Podporiť vývoj a rozvoj by bolo správne aj z hľadiska ochrany životného prostredia, osobitne využitím recyklovania, pričom by došlo aj k zníženiu energetickej náročnosti, prípadne aj k možnej cenovej úprave pri stavbe a údržbe asfaltových vozoviek. Bude nevyhnutné venovať pozornosť aj vývoju "studených" technológií pri teplotách 50 - 100oC, pri ktorých sa podstatne redukuje množstvo škodlivých (podľa nemeckej komisie MAK) výparov, resp. dymov. Vo Švédsku túto technológiu využívajú pri recyklovaní starých asfaltových zmesí.

Skôr než uvediem prehľad o výrobe chcem pripomenúť, že pred rokom 1989 sa v bývalej ČSFR vyrobilo a v cestnom staviteľstve zabudovalo (pri výrobe horúcich asfaltových zmesí) ročne 650.000 t cestných asfaltov. Predpokladajme, že na Slovensku to bola jedna tretina, tzn. približne 200.000 t. Od roku 1995 spotreba asfaltového spojiva na Slovensku klesla na cca 100.000 t a v rokoch 1999 a 2000 to bolo 55.000 t. V roku 2001 53.000 t. Teda štyrikrát nemej ako v minulosti, z čoho logicky vyplýva, že aj výroba asfaltových zmesí pre stavbu a údržbu asfaltových vozoviek je v súčasnosti 4x menšia ako v minulosti. A to pri zvýšenej intenzite dopravy!

V nadväznosti na uvedené zníženie výroby zmesí, resp. redukovanie cestného a diaľničného programu na Slovensku, došlo k stagnácii vo výskume a vývoji a z kapacitných výskumných pracovísk zostali iba torzá, ktoré zachraňujú situáciu a ešte mnohokrát nie sú plne využité.

Keď porovnávame výkonnosť obaľovacích súprav roku 2000, táto je nasledovná: Na Slovensku máme 44 obaľovačiek s priemerným výkonom 25.000 t asfaltových zmesí/rok. V Čechách je 110 obaľovačiek a ich priemerný výkon je 43.000 t asfaltových zmesí/rok.

V tabuľke č.1 je uvedený prehľad výroby asfaltových zmesí v roku 2000 v štátoch Európy (členov EAPA), v USA a v Japonsku. V posledných dvoch stĺpcoch sú uvedené fiktívne množstvá asfaltových zmesí, ktoré by mali byť vyrobené a to vo vzťahu k rozlohe Slovenska v porovnaní k rozlohe jednotlivých štátov, resp. vo vzťahu k počtu obyvateľov na Slovensku v porovnaní k počtu obyvateľov v jednotlivých štátoch. 

Za najpriliehavejšie považujem porovnanie s Rakúskom, podľa čoho by sme mali vyrobiť 3,5 až 4,0 mil.t asfaltových zmesí v jednom roku a nie iba 1,1 mil.t, čo je na Slovensku skutočnosť za posledné tri roky.

Priliehavé porovnanie by mohlo byť aj s európskym priemerom (25 štátov - členov EAPA), podľa ktorého by sme na Slovensku mali vyrobiť cca 3,0 mil.t asfaltových zmesí/rok.

Na základe uvedených štatistických údajov a porovnaní môžeme konštatovať, že na Slovensku pre zabezpečenie rozvinutej výstavby cestnej a diaľničnej siete, ako aj pre včasné a kvalitné opravy a údržbu asfaltových vozoviek by sme mali vyrábať približne štyrikrát viacej asfaltových zmesí, ako vyrábame v súčasnosti. Pri danej nepriaznivej finančnej situácii by sme mali recyklovať všetky recyklovateľné materiály. Množstvo recyklovateľných materiálov na Slovensku zatiaľ nemáme sledované, ale SAAV od r. 2002 bude tento dôležitý údaj sledovať.

Použitá literatúra:
1. Ilustrovaný atlas sveta pre budúce storočie, BratIslava, Reader˘s Digest Výber 1999
2. Asphalt in Figures 2000, EAPA, Breukelen
3. Silnice Mosty Brno, Silmos, s.r.o. č.0,1,2 r.2002 

Tabuľka č.1

Porovnanie výroby asfaltových zmesí v roku 2000 v štátoch Európy
(členov EAPA) k výrobe na Slovensku pri zohľadnení rozlohy a počtu obyvateľov na Slovensku k rozlohe a počtu obyvateľov jednotlivých štátov

zpět na seznam